Nielen pre laika, ale aj pre študovaného právnika je niekedy problém v praxi pochopiť správny výraz pojmu „dlhujem ti“. Vo vzťahu k správcom bytových domov a spoločenstvám vlastníkom bytov a nebytových priestorov sa tento problém prejavuje najmä na úrovni okresných úradov, kedy konkrétny katastrálny odbor požaduje pri výkone záložného práva zo strany spoločenstva, resp. vlastníkov predloženie analýzy nedoplatkov, vyúčtovania či iného dokladu preukazujúceho, že na tom ktorom byte/nebytovom priestore viazne konkrétny dlh. Je však nevyhnutné uvedomiť si, že pojmy ,,pohľadávka“ a ,,dlh“ je najmä v uvedenom prípade nevyhnutné rozlišovať.

Zatiaľ čo pohľadávka je nárokom veriteľa na finančné, prípadne iné vecné plnenie zo strany dlžníka, pod pojmom dlh je treba rozumieť už omeškané plnenie, na ktoré vznikol veriteľovi nárok. Z príslušných ustanovení bytového zákona pritom jednoznačne vyplýva skutočnosť, že obsahom vzájomného záväzkového vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v každom bytovom dome je práve pohľadávka na úhradu preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu a poplatkov za služby spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Táto pohľadávka, ktorá je zabezpečená zákonným záložným právom, predstavuje nárok na pravidelne sa opakujúce mesačné plnenia.

Záväzkovo – právny vzťah medzi vlastníkmi je však stále jeden a ten istý, a to čo do subjektov tohto vzťahu ako aj právneho dôvodu plnenia, pričom sám o sebe existuje dovtedy, pokiaľ existuje byt/nebytový priestor (resp. vlastnícke právo k nemu). To znamená, že aj keď je každé záložné právo tzv. akcesorickej povahy,  t. j. vzniká až so vznikom samotnej pohľadávky, pohľadávka spoločenstva, resp. vlastníkov zabezpečená zákonným záložným právom ako obsah ich vzájomného záväzkovo – právneho vzťahu sama o sebe vzniká už pri nadobudnutí prvého vlastníckeho práva k bytu rovnako ako samotné zákonné záložné právo, ktoré túto pohľadávku zabezpečuje. Dlhom je teda povinnosť osoby vykonávať určité plnenie, najmä v podobe výkonu úhrad, nevzniká v situácií, kedy táto osoba prestane plniť. S takýmto momentom sa len spája právo žiadať aj úrok z omeškania a pod. Na druhej strane tohto vzťahu je teda osoba, v prospech ktorej sa má povinnosť vykonávať. Táto osoba má pohľadávku a práve táto je predmetom záložného práva podľa § 15 bytového zákona.