Tak mi napadlo – čo sme vlastne získali tým, že sme si kúpili byty v bytových domoch? Prečo prístup ľudí k vlastníctvu chaty, záhrady či rodinného domu sa diametrálne líši od prístupu k vlastníctvu bytu v spoločnom bytovom dome? Vari je toto iné vlastníctvo? Prečo mnohí vlastníci bytov sú k jeho správe ľahostajní? Správajú sa, akoby im to vôbec nepatrilo. Vari výťah, ktorým sa veziem do svojho bytu patrí výťahárom? Prečo by im malo viac záležať na tom, či je v poriadku alebo nie, ako vlastníkom? Prečo by sa správca mal trhať kvôli majetku, ktorý mu vlastne nepatrí, ak na ňom nezáleží jeho vlastníkom?

Viem, že som položila veľa otázok a odpovede na ne sú v nás samotných. V našej jedinečnej odlišnosti. V mnohých bytových domoch spoločné vlastníctvo ľudí stmelilo. Organizujú vianočné večierky, Mikuláša pre deti, majú fitko, dielňu, stretávajú sa, vzájomne si pomáhajú. No sú aj také domy, kde si, odkedy pokúpili byty, ani na meno nevedia prísť. Pritom zodpovedný či ľahostajný prístup k starostlivosti o spoločný majetok stavia bytový dom do pozície lukratívnej alebo zanedbanej nehnuteľnosti. A práve jeho celkový technický stav, jeho vzhľad zvonku i z vnútra prihadzuje či uberá na cene bytu.

Správa bytového fondu je náročná a zodpovedná práca, nezávisle od toho, kto ju zabezpečuje. Správca sú ľudia. Aj spoločenstvo sú ľudia. Aj vlastníci sú ľudia. A práve spomínaná jedinečnosť v odlišnosti či odlišnosť v jedinečnosti vytvára rôznorodosť v prístupe k nej.

Zapracujme na sebe všetci, vlastníci, spoločenstvá, správcovia, aj tí, ktorí stále majú čo dať druhým v tejto oblasti. Pre lepšiu správu, lepšie bývanie, lepší život…