Zástupcu vlastníkov bytov si ľudia v bytových domoch mýlia s domovníkom. Podľa mňa je škoda, že význam týchto dvoch pracovných pozícií ľuďom splýva. Je zrejmé, prečo. Kedysi boli len domovníci. Ľudia si vedia jasne predstaviť, čo taký človek pre nich robí. Opravuje, upratuje, v zime odhŕňa sneh, v lete polieva záhradku pred domom. Byty boli vo vlastníctve štátu, alebo predmetom kolektívneho vlastníctva. Správcovské firmy riešili financie a plány údržby domov. Viac nebolo v druhej polovici minulého storočia potrebné. Súkromné vlastníctvo bytov a nebytových priestorov, podnikanie, konkurencia dodávateľských firiem, rôzne možnosti ako svoje bývanie v bytových domoch zlepšovať a financovať boli viac menej v rovine ťažko realizovateľných snov alebo fantázií. Ľudia v bytových domoch boli väčšinou radi, že bývanie majú a zodpovednosť za jeho kvalitu niesol vždy niekto iný.
Je zaujímavé, že fenomén „domovníka“ v mnohých domoch stále prežíva. Je to možno aj tým, kto sa o bytové domy stará. Často sú to ľudia „starej školy“. Ale hlavne je to tým, že bytové domy domovníkov potrebujú. Potrebujú ľudí, ktorí opravujú, upratujú, v zime odhŕňajú sneh, v lete polievajú záhradky pred domom.
Lenže „fór“ je v tom, že veľa dôležitého pre správu bytových domov je dnes iné. Vlastníci bytov sú iní, správcovské firmy sú iné, dodávateľov na všetko je na výber, domy sú často väčšie, pre starostlivosť jedného človeka nezvládnuteľné. Svet správy bytových domov je oproti minulosti ďaleko zložitejší, vlastníci bytov vzdelanejší, legislatíva v mnohom (napriek súčasnému posunu) zastaraná. Všetky služby spojené so správou bytových domov je možné si kúpiť. Vlastníci bytov sú nútení vstupovať do nových obchodných vzťahov, v ktorých nie je ľahké sa vyznať. Aj správcovia bytových domov sú podnikajúce firmy zamerané na tvorbu zisku, inak by neprežili. Keďže trhová zvyklosť na Slovensku je platiť za správu bytového domu málo, aj správcovia dostávajú málo. Sú nútení optimalizovať svoje aktivity pre bytové domy z hľadiska nákladov a výnosov. Vlastníci bytových domov teda musia mať pod kontrolou aj efektivitu činnosti správcu a jeho dodávateľov pre bytový dom ako taký.
Nie je možné, aby každý vlastník bytu riešil veci týkajúce sa celého domu. Sú bytové domy, ktoré si zriadia spoločenstvo svojich vlastníkov. Tam, kde nie je ochota zriadiť spoločenstvo, vzniká potreba mať v bytovom dome ľudí, ktorí plnia iné funkcie ako správca a tiež iné ako klasický domovník.
Ich úloha a pracovná pozícia je presne pomenovaná. Volá sa zástupca vlastníkov bytov. Už z názvu je jasný rozdiel medzi ním a domovníkom. V názve týchto pozícii je skryté to, o čo sa hlavne starajú. Jeden o dom ako taký a druhý o jeho vlastníkov. O ľudí, ktorých zastupuje pri jednaniach s okolitým svetom. Aj so správcom, s jeho dodávateľmi. Zástupca vlastníkov cez zmluvu o výkone správy a prácu s ľuďmi v dome môže do určitej miery riadiť aj činnosť správcu. Je pre správcu partnerom a ak funguje výborne, je pre neho aj „požehnaním“ v tom, zmysle, že za neho urobí množstvo práce. Je však aj jeho kontrolórom z pohľadu efektivity jeho práce pre vlastníkov domu.
Podstata činnosti zástupcu vlastníkov je teda v práci s ľuďmi v dome a ekonomikou domu. Len v malých bytovkách môže byť zástupom vlastníkov a domovníkom tá istá osoba. Zástupca má byť výborný v tom, ako dávať ľudí v dome dohromady. Byť schopný organizátor a komunikátor, dobrý poslucháč a zručný rozprávač. Aby dokázal dať dohromady a tlmočiť správcovi čo dom chce. Organizovať ľudí v dome tak, aby akcie, ktorú spolu so správcom pripravia, prebehli hladko. Súčasne s tým má byť schopný spočítať a pomenovať ekonomický zmysel činnosti správcu a iných dodávateľov služieb pre dom. Aby vlastníkom bytov v spolupráci so správcom dokázal pripraviť a kvalitne komunikovať podklady pre ich rozhodnutia. Každodennú starostlivosť o dom môžu vykonávať „klasickí“ domovníci, niektorí z vlastníkov bytov, alebo iní dodávatelia služieb. Právne a technologické stránky správy domu by mal pritom postrážiť správca. Ako vo fungujúcom tíme.
