K problematike vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti pri páchaní trestnej činnosti predsedami spoločenstiev vlastníkov bytov súvisiacej s výkonom správy bytových domov
SVB ako právnická osoba z pohľadu trestného práva
Pre výkon správy bytových domov, ktorý je realizovaný SVB ako právnickou osobou je charakteristické, že SVB nie je podnikateľským subjektom a má obmedzené možnosti na nadobúdanie vlastného majetku ako právnická osoba, ako aj cudzieho majetku nad ktorým vykonáva činnosti spadajúce pod správu bytových domov. SVB ako právnická osoba a ako aj jej štatutárny orgán – predseda, sa viažu vždy iba ku konkrétnemu bytovému domu. Tieto obmedzenia tak čiastočne predurčujú podmienky a rozsah možnosti uplatnenia trestnoprávnej zodpovednosti pri tejto forme správy bytových domov, ktorá je tak čiastočne odlišná od uplatnenia trestnoprávnej zodpovednosti voči správcovi bytového domu.
Výkon správy bytového domu môže byť vykonávaný aj právnickou osobou, a to buď SVB alebo správcom bytového domu ako právnickou osobou, pričom v tomto prípade koná (aj trestnoprávne) fyzická osoba v rámci činnosti právnickej osoby. Vzhľadom k tomu, že podľa Trestného zákona môže len konkrétna fyzická osoba niesť trestnú zodpovednosť, je možné v súvislosti s trestným činom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona rozlišovať dve základné právne situácie, pri ktorých môže dôjsť k porušeniu povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.
Prvá právna situácia nastáva vtedy, ak páchateľom porušenia povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok je samotný štatutárny orgán právnickej osoby, člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, alebo jej iný člen alebo pracovník, a to vo vzťahu k cudziemu majetku, ktorý tejto právnickej osobe je zverený inou osobou (napr. vlastníkmi bytov a nebytových priestorov) do správy (opatrovania). Typickým príklad takéhoto zverenia je zverenie majetku zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcovi bytového domu, ktorý je iným samostatným právnym subjektom odlišným od vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Druhá právna situácia nastáva vtedy, ak páchateľom porušenia povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok je samotný štatutárny orgán právnickej osoby, člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, alebo jej iný člen alebo pracovník, a to vo vzťahu k majetku, ktorý patrí tejto právnickej osobe. Typickým prípadom je porušenie povinnosti predsedu SVB spravovať alebo opatrovať majetok právnickej osoby SVB, v ktorom vykonáva svoju funkciu.
„Ak je páchateľ v čase výberu prostriedkov z účtu SVB stále vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, ktoré SVB spravuje, ale nie je predsedom SVB, nemôže nakladať s jej finančnými prostriedkami podľa vlastného uváženia, a to ani na úhradu svojich pohľadávok voči SVB. Majetok SVB ako právnickej osoby nie je výlučným majetkom vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, ale „cudzou vecou“ v zmysle ustanovenia § 212 Trestného zákona. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je podielovým spoluvlastníkom k spoločným častiam bytového domu a priľahlého pozemku, z čoho mu vyplývajú práva a povinnosti a im zodpovedajúcu účasť na činnosti SVB (napríklad podľa § 11 až 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov), čo však neznamená identitu s majetkom SVB. Na základe tohto si vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemôže svojmocne vymôcť svoj majetkový nárok z titulu činnosti predsedu SVB, ktorú vykonával v minulosti, a to zneužitím podpisového vzoru predsedu SVB s príslušnými, tomu zodpovedajúcimi oprávneniami“ (pozri primerane rozhodnutie NS SR sp. zn. sp. zn. 2 Tdo 14/2012).
S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že postavenie predsedu SVB k právnickej osoby SVB sa zakladá na rovnakých princípoch ako postavenie štatutárnych orgánov právnických osôb vo vzťahu ku právnickej osobe podľa obchodného zákonníka, napríklad aj k bytovému družstvu.
Podstatným rozdielom medzi predsedom SVB ako štatutárnym orgánom SVB a štatutárnymi orgánmi právnických osôb podľa obchodného zákonníka (napríklad členmi predstavenstva bytového družstva), ale aj správcom bytových domov ako podnikateľským subjektom je to, že u predsedu SVB zákon o vlastníctve bytov výslovne neupravuje tzv. povinnosť starostlivosti riadneho hospodára o zverený cudzí majetok (majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov) tak ako to vyplýva z ustanovenia § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a § 243a ods. 1 Obchodného zákonníka.
Pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti predsedu SVB nie legislatívne zákonom o vlastníctve bytov vyjadrená citovaná všeobecná povinnosť starostlivosti riadneho hospodára o zverený majetok (odborná starostlivosť). Táto môže byť dovodená len z porušenia konkrétnych ustanovení zákona o vlastníctve bytov, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom SVB, čo je potom potrebné aj dôsledne preukazovať v trestnom konaní. Táto právna úprava zodpovedá aj tomu, že SVB nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť a rovnako u SVB je aj obmedzená možnosť nadobúdania vlastného majetku.
Upozorňujem ešte, že vyššie uvedená zákonná povinnosť dodržiavania odbornej starostlivosti pri hospodárení s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa nevzťahuje na dodávateľov, ktorý vykonávajú čiastkové úkony správy bytového domu pre SVB na základe mandátnej zmluvy (resp. iné typy zmlúv podľa civilného práva). Mandátna zmluva na rozdiel od zmluvy o výkone správy nie je upravená v zákone o vlastníctve bytov, ale v obchodnom zákonníku, v časti III. obchodné záväzkové vzťahy. Z tohto dôvodu ak činnosť mandatára vykonáva bytové družstvo pre SVB, nevzťahuje sa na jeho činnosť povinnosť dodržiavania odbornej starostlivosti pri hospodárení s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Predseda SVB ako štatutárny orgán z pohľadu trestného práva
Predseda SVB je zákonom o vlastníctve bytov definovaný ako štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť SVB a koná v jej mene. Zákon o vlastníctve bytov stanovuje aj osobitné podmienky kedy funkciu vykonáva člen rady SVB určený touto radou, v takom prípade sa voči tomuto členovi rady SVB uplatňuje trestná zodpovednosť rovnako ako proti riadnemu predsedovi SVB. Predseda SVB zároveň nesmie vo vlastnom mene a ani na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s činnosťou SVB.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že trestnoprávny postih voči predsedovi SVB sa realizuje len z dôvodu jeho postavenia v právnickej osobe SVB, ktoré zabezpečuje správu bytového domu. V kontexte tohto Trestný zákon v ustanovení § 128 ods. 8 posledná veta Trestného zákona stanovuje, že ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba teda SVB, v ktorej mene páchateľ – predseda SVB koná.
Z tohto je zrejmé, že voči predsedovi SVB sa vyvodzuje trestnoprávna zodpovednosť nie z titulu výkonu správy bytového domu jeho osobou, ale z titulu výkonu správy bytového domu vykonávanej SVB, v ktorej pôsobí ako štatutárny zástupca.
Trestné činy súvisiace so správou bytového dom SVB
Postihovanie protiprávnych konaní ku ktorým dochádza pri výkone správy SVB, konkrétne predsedu SVB možno realizovať síce pre viaceré trestné činy, pričom ich rozsah vzhľadom k tomu, že SVB nie je podnikateľským subjektom a má obmedzenú možnosť nadobúdať vlastný majetok, je rozhodne užší oproti možnosti trestnoprávnemu postihu správcov bytových domov. Môže ísť predovšetkým o majetkové trestné činy, a to trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona a trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v úmyselnej alebo nedbanlivostnej forme podľa § 237 a § 238 Trestného zákona.
Trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona
Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona sa trestného činu sprenevery dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak, na cudzom majetku škodu malú.
V prvom rade je potrebné uviesť, že trestný čin sprenevery z hľadiska subjektu, teda osoby páchateľa nevyžaduje, aby tento disponoval osobitným špeciálnym postavením alebo funkciou. V dôsledku tohto sa trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa najčastejšie spája so spreneverou peňazí z účtu bytového domu môžu dopustiť popri predsedovi SVB (tento má dispozičné právo k účtu bytového domu) aj člen alebo členovia rady SVB alebo dokonca vlastník bytového domu. V praxi sa obvykle stáva, že rada SVB namiesto toho, aby vykonávala svoju kontrolnú činnosť podľa zákona o vlastníctve bytov, začne sa podieľať alebo pomáhať predsedovi SVB na riadiacej činnosti SVB, a teda aj na nakladaní s peňažnými prostriedkami na účte bytového domu. Ak pri takejto činnosti členovia rady SVB pomáhajú predsedovi SVB kryť jeho spreneveru peňazí z účtu bytového domu (takto protiprávne môže konať aj vlastník bytu alebo nebytového priestoru) za čo dostávajú aj určitý podiel peňazí „províziu“, môže byť ich konanie posúdené ako spolupáchateľstvo na trestnom čine sprenevery podľa § 20 Trestného zákona k § 213 Trestného zákona spolu s predsedom SVB.
Trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona
Trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona je tzv. subsidiárnym trestným činom k trestnému činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, v dôsledku čoho ak určité podozrivé dispozície s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci výkone správy SVB nie je možné z dôvodu najmä ich určitej sofistikovanosti postihnúť priamo trestným činom sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, skúma či takéto dispozície nenapĺňajú zákonné znaky trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237, resp. § 238 Trestného zákona.
Na rozdiel od trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona sa trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237, resp. § 238 Trestného zákona môže dopustiť len osoba, ktorá má ustanovenú alebo uloženú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Takouto požadovanou povinnosťou ako vlastnosťou disponuje len samotné SVB ako právnická osoba, lebo ono vykonáva správu bytového domu. S poukazom na § 128 ods. 8 posledná veta Trestného zákona sa preto vyvodzuje trestná zodpovednosť podľa Trestného zákona vyvodzuje voči tomu, kto v mene právnickej osoby koná, teda jej štatutárnemu zástupcovi, a to predsedovi SVB.
V dôsledku toho sa trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona môže dopustiť ako jeho páchateľ len predseda SVB. Konanie ostatných osôb podieľajúcich sa na páchaní tejto trestnej činnosti, napríklad členov rady SVB, alebo vlastníka bytu alebo nebytového priestoru by mohlo byť právne posúdené len v niektorej forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) Trestného zákona na trestnej činnosti hlavného páchateľa predsedu SVB, ktorá však bola spáchaná úmyselnou formou podľa § 237 Trestného zákona. Trestnoprávny postih takýchto osôb na trestnej činnosti hlavného páchateľa – predsedu SVB, ktorý by bol spáchaný v nedbanlivostnej forme podľa § 238 Trestného zákona je vylúčený.
Trestná zodpovednosť SVB ako právnickej osoby
Trestná zodpovednosť SVB ako právnickej osoby sa posudzuje podľa zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len „ZTPO“). V prvom rade upozorňujem, že vzhľadom k tomu, že na SVB ako právnickú osobu sa nevzťahuje ustanovenie § 5 ods. 1 ZTPO, ktoré upravuje vylúčenie aplikácie trestnoprávnej zodpovednosti niektorých právnických osôb napr. SR, štátnych orgánov, obcí a vyšších územných celkov a pod.. Z tohto dôvodu je možné ZTPO v plnom rozsahu proti SVB aplikovať.
Základnou podmienkou na vyvodenie trestnej zodpovednosti podľa ZTPO je spáchanie niektorého trestného činu uvedeného v tzv. katalógu trestných činov podľa § 3 ZTPO, inak nemôže byť vyvodzovaná trestnoprávna zodpovednosť voči právnickej osobe. Poznamenávam, že katalóg trestných činov obsahuje trestné činy sprenevery podľa § 213 Trestného zákona a trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona, avšak len v úmyselnej forme. V dôsledku tohto nie je možné voči SVB vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona, v nedbanlivostnej forme.
Ďalšou z podmienok na aplikáciu ZTPO je skutočnosť, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou vtedy, ak spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom.
Príklad: predseda SVB sa dopustí trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 a § 173 Trestného zákona, pričom na jeho byte sú príslušníkmi PZ zaistené omamné látky. Je zrejmé, že tento trestný čin hoci bol spáchaný predsedom SVB nemá žiadny súvis s akoukoľvek činnosťou SVB, a preto voči SVB ako právnickej osobe nemôže byť uplatňovaná trestnoprávna zodpovednosť podľa ZTPO.
Napokon poslednou podmienkou pre aplikáciu ZTPO musí byť podľa § 4 písm. a) až c) ZTPO možnosť pričítať konania v zákone špecifikovanej fyzickej osoby pre účely vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby. Právnická osoba je totiž neživý útvar a za ňu, resp. v jej mene konajú vždy určité fyzické osoby. Právnická osoba tak môže byť postihovaná podľa ZTPO vtedy, ak v katalógu uvedený trestný čin spáchal v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (u SVB – predseda SVB), ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (u SVB – ide o radu SVB) alebo inú osobu, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať (napr. ak SVB udelilo konkrétnej osobitné splnomocnenie – prokúru). ZTPO nepripúšťa možnosť, aby pri pričítaní protiprávneho konania týchto osôb sa príslušná právnická osoba mohla vyhnúť alebo zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti podľa ZTPO.
Trestná zodpovednosť SVB môže byť vyvodzovaná aj vtedy ak niektorý z jej citovaných orgánov, a to predseda SVB alebo rada SVB nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou (teoreticky by mohlo ísť o zamestnancov SVB, alebo osoby konajúce na základe osobitných dohôd podľa zákonníka práce). U tejto skupiny osôb je však podľa § 4 ods. 3 ZTPO možné na základe vopred prijatých opatrení vyhnúť sa uplatneniu trestnoprávnej zodpovednosti podľa ZTPO.
Záverom je možné dodať, nie je možné odvodzovať trestnú zodpovednosť SVB ako právnickej osoby podľa ZTPO z titulu konania iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako vyššie uvedených orgánov SVB, a rovnako aj konania iných právnických osôb poskytujúce SVB služby a činnosti na základe tzv. mandátnej zmluvy.
Dobrý daň .
V našom spoločenstve vlastníkov bytov sa funkčne obdobie predsedu skončili v roku 2017 a v tej dobe nebol vlastník bytu ani nebytového priestoru . Ešte v roku 2016 sa vlastníci bytov na riadne volanom zhromaždení vlastníkov bytov uznesením uzniesli že sa v spoločenstve vykoná vnútorní a finančný audit , lebo ako sa zistilo predseda spoločenstva si uzatvoril sam zo sebou akúsi zmluvu o pracovnej činnosti medzi svojou osobou a spoločenstvom vlastníkov bytov a na základe tejto zmluvy spoločenstvo odvádzalo do zdravotnej a sociálnej poisťovne odvody za predsedu spoločenstva ako za zamestnanca a počas PN predsedu spoločenstva mu spoločenstvo vyplácalo aj PN za prvých 10 dni PN . Po skončení PN si predseda zo spätnou platnosťou vyplatil odmeny ktoré by dostal ak by nemaródoval . Ďalej predseda spoločenstva bez toho aby mu to odsúhlasili vlastníci bytov na riadne zvolanom zhromaždení uzatváral rôzne zmluvy na opravu bytového domu a odôvodňoval to tím že mu to udobrila Rada SVB . Predseda Rady SVB v našom spoločenstve bol zároveň aj poverený vedením účtovníckych dokladov spoločenstva takže sam seba kontroloval. Od roku 2017 sa v našom spoločenstve nekonalo žiadne zhromaždenie vlastníkov bytov a bývali predseda odmietal odovzdať doklady spoločenstva a ma stále prístup k účtu spoločenstva a stále vystupuje v mene spoločenstva ako štatutárny organ SVB aj na súdnych sporoch ktoré boli vedene proti spoločenstvu počas jeho pôsobenia a ktoré prehral, ale aj napriek tomu podáva proti rozsudkom odvalenia a používa pečiatku spoločenstva . V roku 2020 sa skončilo aj funkčne obdobie Rady spoločenstva ale rada nedala urobiť vnútorný a finančný audit tak ako sa na tom uzniesli vlastníci ešte v roku 2016 ale rada spoločenstva ani nezorganizovala nove voľby do spoločenstva a ani nedala vedieť na nástenke že sa jej skončilo funkčne obdobie . Rada spoločenstva bola zvolená v roku 2017 a v rade boli traja členova v roku 2018 sa jeden člen rady vzdal členstva v Rade SVB a rada fungovala 2 roky o dvoch členov a odmietali urobiť doplňovacie voľby do Rady SVB . Situácia je v našom spoločenstve táka že od roku 2017 nemáme zvoleného predsedu SVB a od roku 2020 nemáme ani Radu SVB. Dalo by sa zvolať zhromaždenie 1/4 vlastníkov bytov ale vzhľadom na skutočnosť že nebol vykonaný vnútorný a afinačný audit tak nie je ochota zo strany vlastníkov prezvať funkciu v spoločenstve a aj preto že bývali predseda odmieta čo len nahliadnuť do dokladov spoločenstva nie to si s nich urobiť kópie. Nepomohlo ani podanie na prokuratúru lebo prokurátor to dal na políciu a s polície prišlo že skutok sa nestal. Preto ma prekvapilo ako ste to pekne napísali ale v skutočnosti a v reálnom živote je to úplne inak . Obrátil som sa aj na Slovenske združenie vlastníkov bytov na slovensku aj tam my dali za pravdu ale realita je úplne iná
Dobrý deň .
V našom spoločenstve vlastníkov bytov sa funkčne obdobie predsedu skončili v roku 2017 a v tej dobe nebol vlastník bytu ani nebytového priestoru . Ešte v roku 2016 sa vlastníci bytov na riadne volanom zhromaždení vlastníkov bytov uznesením uzniesli že sa v spoločenstve vykoná vnútorní a finančný audit , lebo ako sa zistilo predseda spoločenstva si uzatvoril sám so sebou akúsi zmluvu o pracovnej činnosti medzi svojou osobou a spoločenstvom vlastníkov bytov a na základe tejto zmluvy spoločenstvo odvádzalo do zdravotnej a sociálnej poisťovne odvody za predsedu spoločenstva ako za zamestnanca a počas PN predsedu spoločenstva mu spoločenstvo vyplácalo aj PN za prvých 10 dni PN . Po skončení PN si predseda zo spätnou platnosťou vyplatil odmeny ktoré by dostal ak by nemaródoval . Ďalej predseda spoločenstva bez toho aby mu to odsúhlasili vlastníci bytov na riadne zvolanom zhromaždení uzatváral rôzne zmluvy na opravu bytového domu a odôvodňoval to tím že mu to udobrila Rada SVB . Predseda Rady SVB v našom spoločenstve bol zároveň aj poverený vedením účtovníckych dokladov spoločenstva takže sam seba kontroloval. Od roku 2017 sa v našom spoločenstve nekonalo žiadne zhromaždenie vlastníkov bytov a bývali predseda odmietal odovzdať doklady spoločenstva a ma stále prístup k účtu spoločenstva a stále vystupuje v mene spoločenstva ako štatutárny organ SVB aj na súdnych sporoch ktoré boli vedene proti spoločenstvu počas jeho pôsobenia a ktoré prehral, ale aj napriek tomu podáva proti rozsudkom odvalenia a používa pečiatku spoločenstva . V roku 2020 sa skončilo aj funkčne obdobie Rady spoločenstva ale Rada nedala urobiť vnútorný a finančný audit tak ako sa na tom uzniesli vlastníci ešte v roku 2016 ale Rada spoločenstva ani nezorganizovala nove voľby do spoločenstva a ani nedala vedieť na nástenke že sa jej skončilo funkčne obdobie . Rada spoločenstva bola zvolená v roku 2017 a v rade boli traja členova v roku 2018 sa jeden člen rady vzdal členstva v Rade SVB a Rada fungovala 2 roky o dvoch členov a odmietali urobiť doplňovacie voľby do Rady SVB . Situácia je v našom spoločenstve táka že od roku 2017 nemáme zvoleného predsedu SVB a od roku 2020 nemáme ani Radu SVB. Dalo by sa zvolať zhromaždenie 1/4 vlastníkov bytov ale vzhľadom na skutočnosť že nebol vykonaný vnútorný a afinačný audit tak nie je ochota zo strany vlastníkov prezvať funkciu v spoločenstve a aj preto že bývali predseda odmieta čo len nahliadnuť do dokladov spoločenstva nie to si s nich urobiť kópie. Nepomohlo ani podanie na prokuratúru lebo prokurátor to dal na políciu a s polície prišlo že skutok sa nestal. Preto ma prekvapilo ako ste to pekne napísali ale v skutočnosti a v reálnom živote je to úplne inak . Obrátil som sa aj na Slovenské združenie vlastníkov bytov na slovenskú aj tam my dali za pravdu ale realita je úplne iná
Dobrý deň,
Chcem sa opýtať, ako vlastník bytu na trestnú zodpovednosť rady SVB, keď svojou nedbanlivosťou umožnili predsedníčke – štatutárovi spoločenstva z účtu spoločenstva previesť financie na svoj vlastný účet.
Pri kontrole hospodárenia spoločenstva bola zistená finančná strata – 70 000,€.
Na základe týchto zistení sme podali na políciu hromadné trestné oznámenie.
Polícia vypočúva len predsedníčku a vlastníkov, lebo sú toho názoru, že členovia rady SVB nenesú právnu zodpovednosť za vzniknutú finančnú škodu.
Týmto smeruje aj moja otázka, či skutočne podľa zákona rada SVB nenesie žiadnu zodpovednosť ?
Za Vašu odpoveď Vám v mene vlastníkov ďakujem
Dobrý deň, ďakujeme veľmi pekne za Váš komentár. Rada je dozorný orgán spoločenstva, ktorý kontroluje činnosť spoločenstva. Predovšetkým zvoláva zhromaždenie najmenej raz za rok, kontroluje vedenie účtovníctva a iných dokladov, navrhuje odvolanie predsedu, kontroluje činnosť spoločenstva a navrhuje opatrenia na nápravu nedostatkov. V zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí. Ak viete dokázať, že rada SVB pochybila, určite by ste mali dôkazy postúpiť orgánom činným v trestnom konaní.
dobrý deň : máme taký problém že hoci sú merače tepla povinné zo zákona od konca roka 2016 u nás stále nie sú nainštalované. Teplo sa platí podľa m2 . Niektoré byty majú radiátory nainštalované aj v chodbe a kúpeľni , výbor merače stále odmieta. My čo nemáme radiátory v kúpeľni musíme používať elektrické ohrievače čím sa nám zvyšujú náklady na bývanie /platíme za teplo ktoré nedostávame keď sa platí za výmer podlahy bytu / ako postupovať? Ďakujem za radu.
Zdravým mám otázku ako pokračovať z predsedom už 3 roky nebola schôdza apsolutne nic sa nerobí mame aj hromozvody nefunkčné poslali sme mu už aj doporučený list lebo nic nám neukáže keď žiadame tak neviem dakujem za odpoved
Dobrý deň
Chcem sa opýtať, môže byť v jednej osobe predseda SVB a zároveň ekonóm? A aké sú kritériá pre dozornú radu?
Ďakujem
Dobrý deň prajem, ďakujeme veľmi pekne za Váš komentár. Ako vlastník bytu môžete inicializovať výmenu meračov tepla a spolu s 1/4 vlastníkov môžete požiadať radu SVBaNP o zvolanie zhromaždenia za účelom montáže meračov tepla v zmysle ust. §14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Dobrý deň prajem, ďakujeme veľmi pekne za Váš komentár. Odporúčame Vám, aby 1/4 vlastníkov požiadala radu SVBaNP o zvolanie zhromaždenia v zmysle ust. §14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V prípade, že sa zhromaždenie neuskutoční do 15 dní od doručenia žiadosti 1/4 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, máte právo si zhromaždenie zvolať vo vlastnej réžii ako 1/4 vlastníkov. Taktiež si Vás dovoľujem informovať, že predseda je povinný umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie.
Dobrý deň, ďakujeme veľmi pekne za Váš komentár. Samozrejme, pokojne môže byť predseda SVBaNP súčasne aj ekonóm. Dozorná rada je definovaná v § 137 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V prípade, že myslíte radu ako dozorný orgán spoločenstva, tak bližšie špecifikovanie je ustanovené v §7c ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „rada má najmenej troch členov. Členom rady môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Členom rady nemôže byť predseda. Funkčné obdobie rady je tri roky. Na platné rozhodnutie rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Členovia rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločenstva a kontrolujú, či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade s týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami spoločenstva. Rada sa nezriaďuje v domoch, v ktorých je najviac osem bytov a nebytových priestorov; v takom prípade kompetencie rady vykonáva zhromaždenie“.
Dobrý deň.V našom bytovom dome sú NP garáže v osobnom vlastníctve napojený na spoločné energie, viac ako 8 rokov neprispievajú do fondu opráv a údržby, nakoľko nedostali od spoločenstva predpis mesačných záloh pre NP garáže,v prepočte vznikla finančná strata pre spoločenstvo 11000€.jeden NP garáž vlastní aj predseda spoločenstva.ako sa dopátrať k náprave?
Dobrý deň prajem, ďakujeme veľmi pekne za Váš komentár. 1/4 vlastníkov môže požiadať radu SVBaNP o zvolanie zhromaždenia v zmysle ust. §14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „BytZ“). V prípade, že sa zhromaždenie neuskutoční do 15 dní od doručenia žiadosti 1/4 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, máte právo si zhromaždenie zvolať vo vlastnej réžii ako 1/4 vlastníkov. Povinnosť uhrádzať mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním nebytového priestoru a príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv vyplýva vlastníkom z ust. § 10 ods. 1 BytZ: „vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov“.
Dobrý deň, 20.6.2022 prevzal písomnú žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov predseda SVB a dodnes ju nevybavil, len sa vyhovára. Žiadosť som podala z toho dôvodu, že som 6,5 roka platila fond opráv vyšší ako som mala. Tak som na radu správcu podala predsedovi žiadosť a dodnes nič.
Dobrý deň prajem, na Vašom mieste by som Vám odporučil zaslať predsedovi predžalobnú výzvu. V prípade, že na výzvu nezareaguje, mali by ste si Vaše práva uplatniť na príslušnom súde.