K problematike vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti pri páchaní trestnej činnosti predsedami spoločenstiev vlastníkov bytov súvisiacej s výkonom správy bytových domov

SVB ako právnická osoba z pohľadu trestného práva

Pre výkon správy bytových domov, ktorý je realizovaný SVB ako právnickou osobou je charakteristické, že SVB nie je podnikateľským subjektom a má obmedzené možnosti na nadobúdanie vlastného majetku ako právnická osoba, ako aj cudzieho majetku nad ktorým vykonáva činnosti spadajúce pod správu bytových domov. SVB ako právnická osoba a ako aj jej štatutárny orgán – predseda, sa viažu vždy iba ku konkrétnemu bytovému domu. Tieto obmedzenia tak čiastočne predurčujú podmienky a rozsah možnosti uplatnenia trestnoprávnej zodpovednosti pri tejto forme správy bytových domov, ktorá je tak čiastočne odlišná od uplatnenia trestnoprávnej zodpovednosti voči správcovi bytového domu. 

Výkon správy bytového domu môže byť vykonávaný aj právnickou osobou, a to buď SVB alebo správcom bytového domu ako právnickou osobou, pričom v tomto prípade koná (aj trestnoprávne) fyzická osoba v rámci činnosti právnickej osoby. Vzhľadom k tomu, že podľa Trestného zákona môže len konkrétna fyzická osoba niesť trestnú zodpovednosť, je možné v súvislosti s trestným činom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona rozlišovať dve základné právne situácie, pri ktorých môže dôjsť k porušeniu povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Prvá právna situácia nastáva vtedy, ak páchateľom porušenia povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok je samotný štatutárny orgán právnickej osoby, člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, alebo jej iný člen alebo pracovník, a to vo vzťahu k cudziemu majetku, ktorý tejto právnickej osobe je zverený inou osobou (napr. vlastníkmi bytov a nebytových priestorov) do správy (opatrovania). Typickým príklad takéhoto zverenia je zverenie majetku zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcovi bytového domu, ktorý je iným samostatným právnym subjektom odlišným od vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Druhá právna situácia nastáva vtedy, ak páchateľom porušenia povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok je samotný štatutárny orgán právnickej osoby, člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, alebo jej iný člen alebo pracovník, a to vo vzťahu k majetku, ktorý patrí tejto právnickej osobe. Typickým prípadom je porušenie povinnosti predsedu SVB spravovať alebo opatrovať majetok právnickej osoby SVB, v ktorom vykonáva svoju funkciu.

Ak je páchateľ v čase výberu prostriedkov z účtu SVB stále vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, ktoré SVB spravuje, ale nie je predsedom SVB, nemôže nakladať s jej finančnými prostriedkami podľa vlastného uváženia, a to ani na úhradu svojich pohľadávok voči SVB. Majetok SVB ako právnickej osoby nie je výlučným majetkom vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, ale „cudzou vecou“ v zmysle ustanovenia § 212 Trestného zákona. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je podielovým spoluvlastníkom k spoločným častiam bytového domu a priľahlého pozemku, z čoho mu vyplývajú práva a povinnosti a im zodpovedajúcu účasť na činnosti SVB (napríklad podľa § 11 až 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov), čo však neznamená identitu s majetkom SVB. Na základe tohto si vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemôže svojmocne vymôcť svoj majetkový nárok z titulu činnosti predsedu SVB, ktorú vykonával v minulosti, a to zneužitím podpisového vzoru predsedu SVB s príslušnými, tomu zodpovedajúcimi oprávneniami“ (pozri primerane rozhodnutie NS SR sp. zn. sp. zn. 2 Tdo 14/2012).

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že postavenie predsedu SVB k právnickej osoby SVB sa zakladá na rovnakých princípoch ako postavenie štatutárnych orgánov právnických osôb vo vzťahu ku právnickej osobe podľa obchodného zákonníka, napríklad aj k bytovému družstvu. 

Podstatným rozdielom medzi predsedom SVB ako štatutárnym orgánom SVB a štatutárnymi orgánmi právnických osôb podľa obchodného zákonníka (napríklad členmi predstavenstva bytového družstva), ale aj správcom bytových domov ako podnikateľským subjektom je to, že u predsedu SVB zákon o vlastníctve bytov výslovne neupravuje tzv. povinnosť starostlivosti riadneho hospodára o zverený cudzí majetok (majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov) tak ako to vyplýva z ustanovenia § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a § 243a ods. 1 Obchodného zákonníka.

Pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti predsedu SVB nie legislatívne zákonom o vlastníctve bytov vyjadrená citovaná všeobecná povinnosť starostlivosti riadneho hospodára o zverený majetok (odborná starostlivosť). Táto môže byť dovodená len z porušenia konkrétnych ustanovení zákona o vlastníctve bytov, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom SVB, čo je potom potrebné aj dôsledne preukazovať v trestnom konaní. Táto právna úprava zodpovedá aj tomu, že SVB nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť a rovnako u SVB je aj obmedzená možnosť nadobúdania vlastného majetku.

Upozorňujem ešte, že vyššie uvedená zákonná povinnosť dodržiavania odbornej starostlivosti pri hospodárení s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa nevzťahuje na dodávateľov, ktorý vykonávajú čiastkové úkony správy bytového domu pre SVB na základe mandátnej zmluvy (resp. iné typy zmlúv podľa civilného práva). Mandátna zmluva na rozdiel od zmluvy o výkone správy nie je upravená v zákone o vlastníctve bytov, ale v obchodnom zákonníku, v časti III. obchodné záväzkové vzťahy. Z tohto dôvodu ak činnosť mandatára vykonáva bytové družstvo pre SVB, nevzťahuje sa na jeho činnosť povinnosť dodržiavania odbornej starostlivosti pri hospodárení s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 

Predseda SVB ako štatutárny orgán z pohľadu trestného práva

Predseda SVB je zákonom o vlastníctve bytov definovaný ako štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť SVB a koná v jej mene. Zákon o vlastníctve bytov stanovuje aj osobitné podmienky kedy funkciu vykonáva člen rady SVB určený touto radou, v takom prípade sa voči tomuto členovi rady SVB uplatňuje trestná zodpovednosť rovnako ako proti riadnemu predsedovi SVB. Predseda SVB zároveň nesmie vo vlastnom mene a ani na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s činnosťou SVB.

S poukazom na uvedené je zrejmé, že trestnoprávny postih voči predsedovi SVB sa realizuje len z dôvodu jeho postavenia v právnickej osobe SVB, ktoré zabezpečuje správu bytového domu. V kontexte tohto Trestný zákon v ustanovení § 128 ods. 8 posledná veta Trestného zákona stanovuje, že ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba teda SVB, v ktorej mene páchateľ – predseda SVB koná. 

Z tohto je zrejmé, že voči predsedovi SVB sa vyvodzuje trestnoprávna zodpovednosť nie z titulu výkonu správy bytového domu jeho osobou, ale z titulu výkonu správy bytového domu vykonávanej SVB, v ktorej pôsobí ako štatutárny zástupca. 

Trestné činy súvisiace so správou bytového dom SVB

Postihovanie protiprávnych konaní ku ktorým dochádza pri výkone správy SVB, konkrétne predsedu SVB možno realizovať síce pre viaceré trestné činy, pričom ich rozsah vzhľadom k tomu, že SVB nie je podnikateľským subjektom a má obmedzenú možnosť nadobúdať vlastný majetok, je rozhodne užší oproti možnosti trestnoprávnemu postihu správcov bytových domov. Môže ísť predovšetkým o majetkové trestné činy, a to trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona a trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v úmyselnej alebo nedbanlivostnej forme podľa § 237 a § 238 Trestného zákona. 

Trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona sa trestného činu sprenevery dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak, na cudzom majetku škodu malú. 

V prvom rade je potrebné uviesť, že trestný čin sprenevery z hľadiska subjektu, teda osoby páchateľa nevyžaduje, aby tento disponoval osobitným špeciálnym postavením alebo funkciou. V dôsledku tohto sa trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa najčastejšie spája so spreneverou peňazí z účtu bytového domu môžu dopustiť popri predsedovi SVB (tento má dispozičné právo k účtu bytového domu) aj člen alebo členovia rady SVB alebo dokonca vlastník bytového domu. V praxi sa obvykle stáva, že rada SVB namiesto toho, aby vykonávala svoju kontrolnú činnosť podľa zákona o vlastníctve bytov, začne sa podieľať alebo pomáhať predsedovi SVB na riadiacej činnosti SVB, a teda aj na nakladaní s peňažnými prostriedkami na účte bytového domu. Ak pri takejto činnosti členovia rady SVB pomáhajú predsedovi SVB kryť jeho spreneveru peňazí z účtu bytového domu (takto protiprávne môže konať aj vlastník bytu alebo nebytového priestoru) za čo dostávajú aj určitý podiel peňazí „províziu“, môže byť ich konanie posúdené ako spolupáchateľstvo na trestnom čine sprenevery podľa § 20 Trestného zákona k § 213 Trestného zákona spolu s predsedom SVB.

Trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona

Trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona je tzv. subsidiárnym trestným činom k trestnému činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, v dôsledku čoho ak určité podozrivé dispozície s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci výkone správy SVB nie je možné z dôvodu najmä ich určitej sofistikovanosti postihnúť priamo trestným činom sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, skúma či takéto dispozície nenapĺňajú zákonné znaky trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237, resp. § 238 Trestného zákona.

Na rozdiel od trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona sa trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237, resp. § 238 Trestného zákona môže dopustiť len osoba, ktorá má ustanovenú alebo uloženú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Takouto požadovanou povinnosťou ako vlastnosťou disponuje len samotné SVB ako právnická osoba, lebo ono vykonáva správu bytového domu. S poukazom na § 128 ods. 8 posledná veta Trestného zákona sa preto vyvodzuje trestná zodpovednosť podľa Trestného zákona vyvodzuje voči tomu, kto v mene právnickej osoby koná, teda jej štatutárnemu zástupcovi, a to predsedovi SVB. 

V dôsledku toho sa trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona môže dopustiť ako jeho páchateľ len predseda SVB. Konanie ostatných osôb podieľajúcich sa na páchaní tejto trestnej činnosti, napríklad členov rady SVB, alebo vlastníka bytu alebo nebytového priestoru by mohlo byť právne posúdené len v niektorej forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) Trestného zákona na trestnej činnosti hlavného páchateľa predsedu SVB, ktorá však bola spáchaná úmyselnou formou podľa § 237 Trestného zákona. Trestnoprávny postih takýchto osôb na trestnej činnosti hlavného páchateľa – predsedu SVB, ktorý by bol spáchaný v nedbanlivostnej forme podľa § 238 Trestného zákona je vylúčený.

Trestná zodpovednosť SVB ako právnickej osoby

Trestná zodpovednosť SVB ako právnickej osoby sa posudzuje podľa zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len „ZTPO“). V prvom rade upozorňujem, že vzhľadom k tomu, že na SVB ako právnickú osobu sa nevzťahuje ustanovenie § 5 ods. 1 ZTPO, ktoré upravuje vylúčenie aplikácie trestnoprávnej zodpovednosti niektorých právnických osôb napr. SR, štátnych orgánov, obcí a vyšších územných celkov a pod.. Z tohto dôvodu je možné ZTPO v plnom rozsahu proti SVB aplikovať.

Základnou podmienkou na vyvodenie trestnej zodpovednosti podľa ZTPO je spáchanie niektorého trestného činu uvedeného v tzv. katalógu trestných činov podľa § 3 ZTPO, inak nemôže byť vyvodzovaná trestnoprávna zodpovednosť voči právnickej osobe. Poznamenávam, že katalóg trestných činov obsahuje trestné činy sprenevery podľa § 213 Trestného zákona a trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona, avšak len v úmyselnej forme. V dôsledku tohto nie je možné voči SVB vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona, v nedbanlivostnej forme.

Ďalšou z podmienok na aplikáciu ZTPO je skutočnosť, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou vtedy, ak spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom. 

Príklad: predseda SVB sa dopustí trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 a § 173 Trestného zákona, pričom na jeho byte sú príslušníkmi PZ zaistené omamné látky. Je zrejmé, že tento trestný čin hoci bol spáchaný predsedom SVB nemá žiadny súvis s akoukoľvek činnosťou SVB, a preto voči SVB ako právnickej osobe nemôže byť uplatňovaná trestnoprávna zodpovednosť podľa ZTPO.

Napokon poslednou podmienkou pre aplikáciu ZTPO musí byť podľa § 4 písm. a) až c) ZTPO možnosť pričítať konania v zákone špecifikovanej fyzickej osoby pre účely vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby. Právnická osoba je totiž neživý útvar a za ňu, resp. v jej mene konajú vždy určité fyzické osoby. Právnická osoba tak môže byť postihovaná podľa ZTPO vtedy, ak v katalógu uvedený trestný čin spáchal v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (u SVB – predseda SVB), ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (u SVB – ide o radu SVB) alebo inú osobu, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať (napr. ak SVB udelilo konkrétnej osobitné splnomocnenie – prokúru). ZTPO nepripúšťa možnosť, aby pri pričítaní protiprávneho konania týchto osôb sa príslušná právnická osoba mohla vyhnúť alebo zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti podľa ZTPO.

Trestná zodpovednosť SVB môže byť vyvodzovaná aj vtedy ak niektorý z jej citovaných orgánov, a to predseda SVB alebo rada SVB nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou (teoreticky by mohlo ísť o zamestnancov SVB, alebo osoby konajúce na základe osobitných dohôd podľa zákonníka práce). U tejto skupiny osôb je však podľa § 4 ods. 3 ZTPO možné na základe vopred prijatých opatrení vyhnúť sa uplatneniu trestnoprávnej zodpovednosti podľa ZTPO.

Záverom je možné dodať, nie je možné odvodzovať trestnú zodpovednosť SVB ako právnickej osoby podľa ZTPO z titulu konania iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako vyššie uvedených orgánov SVB, a rovnako aj konania iných právnických osôb poskytujúce SVB služby a činnosti na základe tzv. mandátnej zmluvy.