Vŕtanie o polnoci, odpadky na chodbách, vytopenie bytu, neutíchajúce hádky a množstvo bezúspešných pokusov o zmierlivé riešenie k tomu. Na koho sa obrátiť v záujme ochrany práv zodpovedajúcich susedským vzťahom?
Slovenská právna úprava formuluje oprávnenia vlastníkov susediacich nehnuteľnosti pomerne všeobecne. Právne predpisy vychádzajú predovšetkým z princípov vzájomnej tolerancie a reciprocity. Porušenie právnych povinností zodpovedajúcich susedským právam možno sankcionovať len v prípade, ak o tom rozhodne súd. S výnimkou nariadenia predaja bytu – špecifickej žaloby v zmysle ust. § 11 ods. 5 Bytového zákona, však občianskoprávna úprava susedských vzťahov konkrétne represie neformuluje. Aj napriek premietnutiu susedských práv a oprávnení do konkrétnych zákonných ustanovení ide totiž o tzv. imperfektné právne normy, t. j. také, ktoré neobsahujú sankcie.
V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka možno ochranu susedských práv docieliť predovšetkým svojpomocne, avšak len za predpokladu, ak ide o bezprostredný neoprávnený zásah, zakročí ten, koho právo je ohrozené a spôsob odvrátenia zásahu bude primeraný intenzite ohrozenia vlastníckeho práva. V prípade, ak nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky svojpomocného konania, je potrebné domáhať sa ochrany na obci alebo na súde. Zásadným rozdielom medzi ochranou obce a súdnou ochranou je však ten, že obec na rozdiel od súdu nemá v kompetencii riešiť sporné otázky – jej zásah má byť rýchly, efektívny, resp. taký, ktorý odvráti bezprostredné nebezpečenstvo. V prípade dlhodobých vyhrotených konfliktov je preto potrebné obrátiť sa na súd tzv. žalobou z imisií a v prípade výraznej intenzity rušenia návrhom na nariadenie predaja bytu.
Domáhanie sa ochrany práv zodpovedajúcich susedským vzťahom prostredníctvom súdu nebýva vždy bezproblémové. Napriek množstvu súdnych konaní, prebiehajúcich z titulu súdnych sporov medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností, jednoznačné hranice, resp. mantinely, ktoré by jednotlivými vlastníkmi nemali byť prekročené, totiž judikatúra dodnes nevytvorila. Výsledok prípadného súdneho sporu je s ohľadom na uvedenú skutočnosť, ako aj všeobecnú formuláciu zákonných ustanovení, v ktorých je obsiahnutá ochrana práv zodpovedajúcich susedským vzťahom, spravidla nepredvídateľný. Súdny spor je navyše často krát zdĺhavý, či už z dôvodu náročnosti dokazovania, neustáleho odročovania jednotlivých pojednávaní či preťaženosti súdov.
Záverom možno konštatovať existenciu viacerých právnych riešení, prostredníctvom ktorých možno docieliť ochranu susedských práv. V záujme eliminácie napätia medzi zainteresovanými stranami a tiež s ohľadom na časové a finančné hľadisko veci by však účastníci právnych vzťahov mali prioritne uvážiť, či porušenie práva naozaj dosahuje takú intenzitu, že susedský konflikt nemožno preklenúť prostredníctvom dohody, vzájomného dialógu, prípadne cestou mediácie.
